Of Homecoming, school spirit a ako sa zo mňa stala roztlieskavačka...

Ach jaj, ja viem že som strašný hrozný hnusný lajdák, ale nezabíjajte ma, v poslednej dobe nemám čas ani na záchod ísť...

takže, pekne poporiadku,

Homecoming, alebo "návrat domov" je Americká stredoškolská tradícia, je to piatková futbalová hra (jedna vybraná hra zo sezóny miestneho stredoškolského tímu) počas ktorej sa minuloročný absolventi vracajú aby sa stretli zo všetkými známymi, bývalými učiteľmi alebo spolužiakmi z nižších ročníkov. Je to taktiež trochu oslava pre seniorov, štvrtákov odchádzajúcich zo školy, keďže si študenti spomedzi radou štvrtákov volia "kráľa" a "kráľovnú". Tomuto piatočnému podujatiu predchádza "school spirit week" alebo týždeň, počas ktorého sa študenti "preobliekajú" za všeličo možné a celkovo, robia blbinky :)


A keďže mám šťastie, priletela som zrovna pred začiatkom všetkého toho vyššie spomenutého humbuku. V pondelok bol Labour day, americký štátny sviatok, a tak sme sa mohli v "relatívnom" pokoji pripraviť na  "dress like a rockstar day"... A tak som pekne v utorok ráno v rádoby rockerskom prestrojení dorazila do novej školy. A prekvapivo, ako už všetko tu v Brewsteri, škola je maličká :D tak ale čo je malé, to je milé, a keďže nových študentov často nemávajú, privítali ma aj s hosťovskou sestrou Arisou veľmi milo. Miestami až príliš nadšene, ale tak nevadí :D
Ako bežal týždeň bola som zverbovaná najprv na volejbal, zo smrtonosnými každodennými tréningami a neskôr aj na roztlieskavanie (akokoľvek neuveriťeľne to môže v spojení s mojou osobou znieť).
V stredu, "dress like a cowboy day" som docválala do školy á-la dievča od kráv s pravým nefalšovaným cowboyským klobúkom. Cez tretiu hodinu sme ozdobovali "trofey case" čo je v podstate veľká skriňa s trofejami, každá trieda mala pridelenú jednu skriňu a po celom tom humbuku s homecoming-om mala víťazná trieda dostať sladkú odmenu :) a keďže som šikovný výmenný študent, stihla som pred volejbalom ešte aj tréning roztlieskavačiek a vyfasovala som aj uniformu, v mojom prípade pozostávajúcu z trička Titans a najkratšej sukne akú som kedy mala na sebe. Bohužial ani fakt že som oficiálne roztlieskavačka nezlepšil moju celkovú koordináciu, takže som väčšinu času iba vyzerala vtipne. Nuž ale... poleno nepoleno, cheer must go on!
A tak vo štvrtok, po dni v modrom, na Peprally, čo je niečo ako veľké povzbudzovanie pred samotnou hrou po ktorom sa zapáli "hranica" (veľké véééľkééé ohnisko) na ktorej sa spáli akože maskot súperiaceho tímu, som pekne svorne kričala z ostatnými roztlieskavačkami "Come on, come on, pump it up, pump it up, lets go Titans!!!" a neskôr zložila skúšku vo viacslabičnom spellovaní, keď sme do davu volali "Seniors, Seniors, dont be shy! Stand up, hear your battle cry!" načo nadšený štvrtáci (ok, máme iba štyroch štvrtákov, ale i tak n.n") zarevali naspäť : "V.I.C.T.O.R.Y (ví-áj-sí-tí-ou-ár-uáj) this is senior battle cry!!" no a keďže sme išli triedu za triedou, keď prišli na radu Juniors, môj ročník, Peťkin spelling bol vystavený ťažkej skúške..

Nuž a potom prišiel veľký piatok, oblečenie sa nieslo vo farbách školy – červená + modrá... po štvrtej hodine sme mali celá škola slávnostný pochod cez mesto, prvé išlo požiarne auto, na streche ktorého sedeli futbalisti, za nimi sme išli my, roztieskavačky,
 školská "marching band" - kapela a potom triedy, od prvákov na základnej až po štvrtákov na strednej... a keďže veľkosť Brewsteru je taká aká je, stihla som sa vrátiť na začiatok pochodu akurát včas na to, aby som stihla vlastnú triedu vezúcu podomácky vyrobený a poctivo vyzdobený alegorický minivozíček.

Ale tak sranda musí byť, a ani sme nevedeli ako, prišla veľká hra. Zápas sme prehrali, avšak homecoming, a hlavne vyhlásenie kráľa a kráľovnej bolo nezabudnuteľné, kandidáti (až štyria) dorazili do stredu futbalového štadiónu aj so svojimi rodičmi (úplne najpepšia bola Sheena, dievča-futbalistka, ešte stále vo futbalovom drese...) dorazili aj dvaja prváčikovia, oblečený chlapec v obleku, dievča v "princeznovských" šatách, ktorý mali korunu pre kráľa a korunku pre kráľovnú spolu s dvoma stredoškolákmi (kapitánka roztlieskavačiek Amber a klavirista zo školskej kapely Will) ktorý odovzdali šerpy. A potom sa z megafónu ozvalo... "Homecoming king is .... Tyler Williams!" a tak Tylerova mama zobrala kráľovskú korunu a "korunovala" ho. Keď sa z megafónu ozvalo "Homecoming queen is.... Whitney Shultz!" Tyler korunoval Whitney ako kráľovnú. Vyzeralo to ako z amerického filmu :D

Posnažím sa pozháňať viac fotiek, a aj napriek tomu že nemám skoro žiaden voľný čas, snáď pokračovanie už čoskoro :)

Flat as a pancake, Welcome in Kansas

Takže, na začiatok asi len toľko, že ma mrzí, že som sa vám nikomu neozývala, ale bohužiaľ, čas je niečo, čo v poslednej dobe vôbec nemám -_-"


Moja cesta lietadlom prebehla nad očakávania dobre, v New Yorku (ktorý je mimochodom o hodne väčší ako som si myslela) kde som prestupovala, som sa nestratila a tak som podľa očakávaní dorazila okolo jedenástej miestneho času do Denveru. Keď som sa vymotala z terminálu a vyšla pohyblivými schodmi do letiskovej haly, preletela som pohľadom okolostojacich ľudí. A tam, pekne krásne, sála moja nová rodinka, s balónmi a transparentíkom "Peťa".

Z Denveru, mesta v Coloráde, do Brewsteru, cieľu mojej cesty, je to zhruba tri hodiny, takže po krátkom zdvorilostnom rozhovore s mojou novou rodinkou som si dopriala zaslúžený spánok. Zo scenérie som si príliš neužila a keď sme prišli konečne domov, zvalila som sa do postele a zaspala :)

Na druhý deň ma časový posun trošku vyfackal a bola som celý čas mierne mimo, ale i tak som vládla peknú kôpku vecí. Avšak, to ma nezastavilo a tak som sa už o jedenástej na druhý deň hrnula spolu s hosťouskou mamou Cindy, do Colby, blízkeho mesta, na tréning roztlieskavačiek, aj keď som sa mohla iba pozerať, keďže v Kansase, predtým než môžete "legálne" cvičiť, v škole alebo na mimoškolskej aktivite, potrebujete papier od doktora, prvé dni som bola ušetrená tréningov.(A po tom čo som videla ako tie baby trénujú zdvíhačky, a vyzeralo to úplne ako vo filme, som bola aj celkom rada že "nemôžem" cvičiť :) Tam som sa po prvý ra stretla aj s Jasmine, mojou hosťovskou sestrou.

V sobotu sme išli zase do Denveru, pre moju druhú hosťovskú sestru, japonku Arisu. Po tom čo sme ju vyzdvihli sme sa zahlásili do hotela a išli do mesta, najesť sa. Na moje veľké prekvapenie, do Českej reštaurácie, ktorú môj hosťovský otec George našiel na nete. bolo to skvelé...

V nedeľu ráno sme mali veľké plány z agentúry, keďže sme sa mali v múzeu v Denveri stretnúť s ostatnými hosťovskými študentmi z okolia. Denverské múzeum je obrovské a je tam kopec interaktívnych expozícií, bola to zábava. Poobede sme išli už aj s Arisou na suši a potom pekne domov...

To je na dnes všetko, pokúsim sa pozháňať aj dajaké fotky a podávať ich sem, takže, tešte sa!