Ultimátne balenie kufra.. Zajtra letííím!

Uf, 23:50 a ja som absolútne mŕtva ...

Celý deň som striedavo balila, panikárila a omdlievala. Dnes ráno som sa totižto dozvedela, že zajtra už letím do Kansasu.

Teraz (ležiac v posteli) už je to lepšie. Letenka je zaplatená a vytlačená, pas pripravený, kufor zbalený. Odlietam z Budapešte a odvoz je dohodnutý a naplánovaný. Všetky moje veci kontrolovala mama a (z veľkou nechuťou na mojej strane) pretriedila mi ich a niektoré povyhadzovala z kufra. Váha stála  pri dverách ako Damoklov meč a aj napriek snahám sa nám len tak tak nakoniec podarilo vtrepať sa do limitu xD

Postupne mi začína, zrejme vďaka mnohým komentárom na facebooku a poslednou návštevou babičiek a ocina, dochádzať, že zajtra odchádzam a vrátim sa až o 10 mesiacov. Zatiaľ som ešte neplakala a som vo fáze pokraja panického záchvatu. Dúfam, že všetko dobre dopadne a rodina bude v pohode, keďže som nemala veľa času "preklpnúť" si ich.

To bude na dnes asi všetko, idem sa (konečne) vyspať a držte mi palce, nech sa zajtra nestratím na letisku :D

Kde bolo tam bolo... alebo konečne začiatok mojej Americkej rozprávky

Posledné týždne napätie u nás doma gradovalo, a to gradáciou hodnou mexickej telenovely. Na začiatku prázdnin sa totoižto moja pôvodná hosťovská rodina v Texase kvôli problémom zrušila, čím sa môj odchod, ak vôbec, posunul na neučito. Deadline na priradenie hosťovskej rodiny je 31 August, podľa ustanovenia Americkej vlády, a tak si možno viete predstaviť ako som každé prázdninové ráno netrpezlivo kontrolovala e-mail s nádejou, že nájdem umiestnenku do novej rodiny. Avšak mail nechodil... Koncom augusta sa už vačšina mojich známych zmierila s tým, že sa ma predsa len tak ľahko nezbavia a nakoniec zostanem doma. Ale, ako som si už zvykla, väčšina vecí sa stíha na poslednú chvíľu a tak som si dnes, 30 augusta, našla v správach na Gmaile umiestnenku: Staten family, Brewster, Kansas...

Popri čakaní, kým s amoja hosťovská rodinka zobudí a budem im môcť zavolať som Googlu skoro prepálila linky snažiac sa nájsť čo najviac o meste(čku) kam v anjbližších dňoch poletím.
Výsledky môjho snaženia sú mizivé, keďže teta Wikipédia sa zmohla iba na počet obyvateľov (274) ...
Nebola som teda (až tak) prekvapená, keď mi moja hosťovská mama povedala, že v treťom ročníku je iba päť žiakov...

A tak, s víziou veľmi vtipného nasledujúceho roka, som sa rozhodla že začnem s týmto blogom, nakoniec, prečo nie, aspoň sa budete mať na čom smiať :D